Kronika obce Oslany rok 1925 - 1980

- 123 - Na robotách som bola až 22 razy. Raz som bola na robotách v Leviciach. Tam sme mali oproti Hedešu hody. Bola som aj v Čechách, kde sme sa veru mali dobre. Na roboty v Čechách rada spomínam. Me­ nej sa narobili a viac zarobili. Chodili"sme aj na muziky. Po rozhovore o robotách, začala hovoriť o uhorských kráľoch. Spomínala kráľa Karola, ktorý ušiel do krajiny, kde nikdy nebola vojna. Vysvitlo, že to bolo Švajčiarsko. Hovorila o Ferdinandovi, ktorého zabil 18 ročný mládenec v Hercegovine* Potom vošla do ve­ dľajšej izby a doniesla mi ukázať malú vázičku, na ktorej bol por­ trét kráľa Ferenca a rakúskeho cisára. Farebné portréty boli veľmi presné. Po týchto rozhovoroch som sa jej opýtal, či vie niečo o Kráľo­ vej studničke neďaleko železnice. Dlhšie rozmýšľala a potom začala; "Aha, to je studnička pri chod­ níku, ktorým sa ide z oslianskej stanice do Čerenian. Bola v nej veľmi dobrá voda. Keď som mala asi 5 — 6 rokov, starí rodičia mi hovorili, že je tomu už dávno, čo tu bola veľká vojna. Starí ro­ dičia hovorili, že tam bolo jazero, do ktorého nahnali vojakov, k ktorí sa tam potopili. Zabili im vraj aj kráľa, ktorý pil na stu­ dničke vodu. Zabitého kráľa údajne pochovali na oslianskom cinto­ ríne. Pred 29 rokmi mi zomrel syn. Keď mu hrobár kopal na cintorí­ ne jamu na hrob, narazil na veľký kameň. Kameň bol väčší ako stôl /plocha kameňa/. Na kameni bolo vytesané písmo, ktoré nevedeli čítať. Dozvedel sa o tom aj vtedajší notár Ján Janovič. Prišiel na cintorín s veľkým krikom. Povedal, aby jamu zahrabali, a tom hneď, lebo je to hrob kráľa, ktorý bol pochovaný v Oslanoch. Pre môjho syna vykopali druhú jamu o kúsok ďalej. Po tomto rozhovore som odišiel s vnučkou menovanej občianky na cintorín,, kde som ná­ hodou stretol aj hrobára Antona Benku. V tom čase kopali robot­ níci na cintoríne, kanál pre vodovod, ktorý prechádzal popri hro­ be syna p. Hranákovej. Pri kopaní kanála narazili na veľkú mra­ morovú platňu o rozmeroch asi 80 x. 180 cm s nečitateľným nápisom /zvláštne písmo/. Platňu rozbili na menšie kusy a pri zahŕňaní ka­ nála rozbité kusy kameňa hodili doňho. Hrobár Benko si všimol, ze to nebol obyčajný náhrobný kameň. Povedal, že o kameni by vedel viac povedať starší hrobár Jozef Cielnický. /Vodovod je vedený z potrubia pod staničnou cestou. Miesto nálezu veľkeho náhrobné­ ho kameňa možno ľahko určiťo Stredom cintorína od hlavnej brány