Kronika obce Oslany rok 1925 - 1980

- 127 - trhal som si ovocie a dyne® Toto sa mi podarilo viac razy. Na ovocí a dyniach som si dobre pochutil. Raz ma v záhrade pri­ chytil urodzený pán. Strašne na mňa reval. Bol zvedavý, ako sa mi podarilo dostať do záhrady. Po výpovedi ma zavolal do kuchyne, kde mi kuchárka dala dobre najesť. Pán nemal vlastné deti. Videl vo mne chopného chlapca a ch­ cel si ma vziať za svojho. Moji rodičia jeho návrh odmietli a tak som chodil ako chudobní na roboty i v ďalších rokoch. Pamätám sa, že raz pri vodení koňa, zapriahnutého v kosačke mi kôňstupil na nohu. Veľmi mi poranil nohu. K lekárovi do Te— mešváru ma viezol sám pán® Cestou mi kúpil topánky a cukríky® Na ďalších robotách som bol vodnárom. Bol som už silnejší, ale robotu som ledva zvládol® Stával som o 5.00 hodine. Na pole som niesol vo vreci obyčajne 6 chlebov® V drevenej čoboni /kry­ tá putňa/ som nosil vodu a vo fľaške asi 2®5 litra gajstu /pá­ lenku/ . Bola to dávka pre 25 chlapov. Všetko mi pripravili v gazdovskej kuchyni. Raz pre odchodom na pole mi gazdiná Obže— rová z Bystričian dala vypiť za pivový pohár pálenky. Rýchlo som ju vypil a dal som sa s nákladom na cestu do poľa® íažko sa mi kráčalo® Asi v polovici cesty som spadol na zem a ostal som ležať bez vedomia v kanáli® Gazda Obžera ma darmo čakal. Išiel mi naproti® Našiel ma ležať v kanáli. Prebral ma silnými údermi palice. Nevládal som a spadol som na tvár., keď som pred ním utekal. V domnení, že som vypil pálenku pre robotníkov,ma bil ďalej. Upadol som do úplného bezvedomia. Keď sme sa večer vráti­ li domov, gazda sa dozvedel, že pálenku som dostal v kuchyni a preto vyhrešil kuchárku. V jeseni sa kopala a čistil burgyňa. Na pole sme odchádzala, ešte za tmy. Raz prišiel našu robotu kontrolovať urodzený pán s jedným chlapcom na malom koníku. Koník sa mi veľmi páčil a za­ čal som ho obdivovať. Keď pán zbadal, že nerobím, strašne sa na­ zlostil a hrešil. Odniesla to robotníčka Zajačková z Bystričian. Začal ju biť palicou, pretože zle čistila burgyňu /repu/. Ja som začal kričať na ľudí. Pán ma naháňal okolo voza. Od zlosti som hodil pánovi do hlavy jednu burgyňu. Pre tento priestupk ma pán poriadne zmlátil a tak som sa dostal do nemilosti pána. Z ústneho podania občanov Pavly Hranákovej a Lukáča Uríka možno usúdiť, koľko utrpenia zažili na robotách na Dolnej zemi v Uhorsku, kým si zarobili na základné životné potreby.