Kronika obce Oslany rok 1925 - 1980
zistiť* O tom, že. ich nebolo málo, svedčí skutočnosť, že mali v Oslanoch svoju školu* kostol, cintorín, rabína a rezníka* V 30 — tich rokoch XX* storočia bolo v Oslanoch cca 60 občanov židovskej národnosti* V tomto období už nemali valstnú školu a ich deti chodili do štátnej ľudovej školy* Podľa výpovede s* Vážana Jozefa, bývalého učiteľa, židovská škola bola v dome diny Žkdkayovej na hlavnej ulici smer námestie - cintorín po pravej strane. Posledným ich učiteľom bol Dobo. Kostol bol po stavený po pravej strane potoka v záhrade terajšieho jej majite ľa Jána Kmeťa* Po II* svetovej vojne bol kostol zbúraný* Bol postavený z kameňa a surovej tehly* Bol schátralý. Cintorín sa nachádzal v priestore za umele vybudovaným rybníkom vobjektoch obuvníckeho družstva* Na cintoríne bolo niekoľko pomníkov z čierneho mramoru a pomníky z pieskovca* Okolo roku 1970 bol cin torín zlikvidovaný* Rabín a rezník bývali v dome Gustáva Bridu na Hviezdoslavo vej ulici. Rabín obýval prednú časť tohto domu, rezník býval vza du* Zvyky týchto občanov; Slobodné dievčatá nesmeli chodiť do kostola. Kostol bol ro zdelený drôteným pletivom na priestor osobitne pre ženy a pre mužov., ženy a muži mali do kostola samostatné vchody. Muži mali v kostole oblečené plášte. Na rukávoch mali remence, ktoré si okrúcali okolo rúk. Na hlave mali založenú malú čiernu čiapku, na čele remenec s akousi relikviou. V takroitto oblečení sa modli li nahlas z veľkej knihy. Ženy sa nemodlili, počúvali modlenie mužov. Najväčším ich sviatkom bol"dlhý deň", ktorý svätili v se ptembri na deň Michala. Na dlhý deň nič nejedli. Celý deň prese deli v kostole. V kostole boli až do výchovu prvej hviezdy a až potom sa vracali z kostola domov. Po príchode z kostola sa mohli najesť do vôle. Obyčajne jedli - starší upečené sleipky a mladí kurence* Pred jedlom sa ešte aj doma modlili. Sliepky i kurence určené na túto večeru, sa pripravovali zvláštnym spôsobom. Mohol ich zarezať len rezník* Rezník nerezal nožom, ale britvou, ktorá mala rôznu veľkosť* Na rezanie sliepok sa používala britva, dlhá asi 35 cm, kozy a kravy sa rezali britvou o dĺžge až 60 cm* Po výbere sliepky na zarezanie ju majiteľ chytil za nohy, otočil ju tri razy okolo svojej hlavy, pričom sa modlilo Až po tomto obra de slúžka odniesla sliepku rezníkovi. Rezník chytil sliepku za i2g
Made with FlippingBook
RkJQdWJsaXNoZXIy NTQ1MzM3