Kronika obce Oslany rok 1925 - 1980

stavuje potočnú radovú dedinku, ktorá sa zmenila na mestečko s rín- kom. > Oslany boli centrom osobitného obvodu už v stredoveku. Patrili k zvolenskému kráľovskému domíniu, k tzv. "Zvolenskému lesu". Takmer všetky zachované dokumenty svedčia o tejto príslušnosti. Prvá zacho­ vaná písomná zmienka je z roku 1254, kedy sa v listine spomína krá­ ľovský úradník Ivanka v Oslanoch, čo iste tiež podporuje názor o exi­ stencii osobitného administratívneho obvodu. Ivanka dostal od kráľa za verné služby zem Lelovce /dnes časť Zemianskych Kostolian/. Aj ďalší doklad z roku 1274 svedčí o osobitnom význame Oslian; podľa tejto listiny kráľ dáva Uherce Štefanovi, synovi Matúša Čáka a Uherce určuje ako patriace k Oslanom. Táto skutočnosť tiež dokladá funkciu Oslian ako centra oblasti. Najvýznamnejší a priamy doklad na exi­ stenciu samostatného obvodu zvolenského domínia je listina z roku 1283, v ktorej sa spomínajú obvody Zvolenského lesa: Zvolen, Turiec, Liptov, Devičie a Oslany. Z toho je zrejmé, že Oslany boli rovnocen­ ným obvodom napr. aj s Turcom a Liptovom, z ktorých sa neskôr vyvi­ nuli samostatné komitáty. Z roku 1310 sa nám zachovala zaujímavá lisciny, v ktorej sa dokonca osliansky obvod nazýva komitétom. Spomínajú sa Kršteňany, ktoré sú lokalizované do tohoto obvodu - komitétu. Táto listina je dokladom na to, že vtedy Oslany ešte. asi neboli súčasťou Tekovskej župy a že tu boli snahy po vzniku samostatnej stolice. Ďalší doklad o príslušnosti Oslian k Zvolenskému ± esu hradu nachádzame v listine z roku 1323 /possessionen castri de Zclyo Ozlyan.../. Tu však už nie je isté, či nejde iba o príslušnosť ma- jetko-právnu, pretože už r. 1329 patril Osliansky obvod určite do Tekovskej stolice. Svedčí o tom listina z roku 1329, v ktorej sa Oslany uvádzajú ako patriace k Zvolenskému hradu, ale ležiace v te­ kovskej stolici, /...possessionen castri de Zolyum Ozlan vocatam in comitátu de Bwrs existentem.../. Tu už je zrejmé, že k Zvolenskému hradu patrí obec z vlastníckeho hľadiska / asi v zmysle hradného do­ mínia/, ale administratívne už patrí do Tekova, ktorý bol v tom čase zemianskou stolicou. Nemalú úlohu pri začlenení do Tekovskej stolice zohrala aj cirkevná organizácia, pretože Osliansky dištrikt patril v rámci Ostrihomskej diecézy do Tekovského archidiakonátu. V Osla— noch bola stará farnosť, ktorá sa spomína už v pápežských desiatko­ vých registroch z roku 1332. Uvádza sa tu kňaz Dominik pri kostole Sv. Štefana kráľa /Dominicus sacerdus s. Regis Stephani de HoslanA - 11 -