Kronika obce Oslany rok 1925 - 1980

- 137 - byť veľmi tvrdé. Rukami sa nedalo vypracovať. Preto sa na po­ dlahu rozprestrela celtová plachta, na ňu sa položilo cesto a druhou plachtou sa prikrylo. Na hornú plachtu sa rozprestreli dve tri vrecia s múkou. Po vreciach sa šliapalo. Cesto sa 3 x prekladalo a tak sa stalo spracovateľné. Keď bolo vyrobené nie­ koľko dosiek praclíkov, ešte ako surové sa vyniesli na dvor a nechali sa zamrznúť, /stuhnúť/. Keď bolo všetko cesto spracova­ né, praclíky sa vyvárali vo vode ako rezance a až potom sa pie­ kli. Striekali sa spricom redšou hmotou, zarobenou z rovnakého množstva múky a soli. V tých časoch bola v Oslanoch skoro v každom druhom dome obuvnícka dielňa. Obuvníci pracovali do neskorých nočných ho­ dín. Tak sa často stávalo, že niektorý z dilene prišiel do pe­ kárne na pečivo aj o 23.00 hodine. Pri elektrifikácii obce /1927/ bolo zavedené elektrické o- svetlenie aj do pekárne. Od tejto doby mi odpadlo z učňovskej povinnosti čistenie piatich petrolejových lámp. Uľahčila sa prá­ ca aj v pekárni. Do pekárne pribudol stroj na rožky /s ručným pohonom/. Prišiel čas, keď môj učebný pomer končil a stal som sa po­ mocníkom. 15o apríla 1928 som sa vybral do sveta. Zastavil som sa v Nových Zámkoch, kde som pobudol len krátku dobu. Odtiaľ som odišiel do Devíc, po pol roku do Komárna, o rok znovu do Nových Zámkov, odtiaľ o pol roka do Nitry a z Nitry na vojenčinu. Za ten čas sa v Oslanoch nič neudialo. Vroku 193ľ sa v 0- slanoch objavil pekár menom Havran. Mal vo zvyku na všetko od­ povedať bassom mu bečkerek. Preto dostal prezývku "Bečkerek". Postavil pekáreň v rožnom dome za kostolom. Po roku z Oslian odišiel, nevydržal konkurenciu s Oszlányim, ktorý bol finančne dobre situovaný. Začiatkom roku 1933 začal v tejto pekárni pra- covsť pekár Štefan Baranec. Piekol kvalitné pečivo, čím si zí­ skal zákazníkov. Obstál v konkurencii s Oszlányim, i keď tento postavil v tom istom roku v Oslanoch tretiu pekáreň - v druhom dome za ľudovou školou. V tom čase. sa budovali v Kostolanoch vojenské objekty, do ktorých sa nasťahovali vojaci, čím sa zvý­ šil počet odberateľov pekárskych výrobkov. Štefan Baranec praco­ val v Oslanoch ako pekár - súkromník až do obdobia socializácie. Z vojenčiny som sa vrátil v roku 1933 a išiel som pracovať do Nitry, kde som bol až do roku 1941. Občas som sa prišiel po