Kronika obce Oslany rok 1925 - 1980

- 162 - jení nemeckí vojaci, obsadili poštu a prevzali telefónne vedenie. Žiadali služobné zbrane., ktoré však vedúci pošty ešte pred prí­ chodom uschoval a povedal, že žiadne nemá. Skupina nemeckých vo­ jakov odišla, ale nechala jedného na pošte na stráži. V tom sa ozval telefón z Novák — strážmajster Podstupka sa pýtal na pome­ ry v Oslanoch. Bola to ťažká situácia - priamo mu odpovedať. Ve­ dúci pošty mu veľmi opatrne vysvetlil situáciu a uspokojil ho* Nemecký vojak sa prechádzal v predsieni pošty. Bolo to životu ne­ bež pecné. Nemeckí vojaci nepoužívali naše telefonné vedenie z pošty. Obsadili niektoré účastnícke telefonné stanice pre svoje kance­ lárie. Hneď po obsadení obce nemeckí vojaci pátrali po občanoch, ktorí odišli do Povstania. Od 19*00 hodiny večer do 6.00 hodiny ráno sa nesmelo vychádzaš na ulice. Nočné služby pošta nemeckému vojsku nekonala. Partizáni zničili železničné mosty, aby tak zabránili ďal- í Šiemu prísunu nemeckých vojakov. Pošta sa dovážala autom z To­ poľčian až do Prievidze zatiaľ, zakiaľ neboli opravené želez­ ničné mosty. Nemeckí vojaci strážili železničnú trať, ale par­ tizáni nepripustili premávku nákladných vlakov, lebo vedeli, že sa v nich prepravujú transporty nemeckých vojakov. Nemecké voj­ sko upozorňovalo občanov, aby podobné prekážky nerobili, lebo kto bude pri čine prichytený, bude ihneď odstrelený. Mosty niči­ li naši občania i samotní železničiari, ktorí vedeli, o aké tran­ sporty ide. Takto robili aj partizáni, ukrytí na Brali. Niektorí naši občania vedeli o skrýšach partizánov a nosili im na určené miesto potravu. Stal sa i takýto prípad: Jeden partizán prechádzal večer od Bralia cez železničnú trať vyše Oslian smerom na Čereňany* Chcel sa dostať do pohoria Vtáčnik. Na trati pri moste spozoroval ne­ meckého vojaka, ktorého zastrelil a potom prešiel potokom až na osadu Fančová, kde hľadal úkryt. Hneď o pol noci nemecké miestne veliteľstvo prípad vyšetrovalo. Vojaci priviedli na notáriat ve­ dúceho. notára Jána Janoviča, jeho syna, vedúceho pošty a farára, a nútili cih, aby prezradili, kto zastrelil vojaka. Potom požia­ dali vedúceho pošty, aby išiel s nimi na poštu telefonovať neme­ ckému komandu a tiež veliteľovi HG do Veľkých Bielic, čo sa sta­ lo. Nemckí dôstojníci priamo zúrili na pošte a pýtali pálenku*