Kronika obce Oslany rok 1925 - 1980

ky obrany proti nim. Bolo to na príklad inštinktívne vysatie a lízanie rany, odstránenie cudzieho telesa z rany, upevnenie zlomenej kosti, mechanické zastavenie krvácania, vplyv teplé­ ho alebo chladného obkladu. Človek poznal ličivé účinky lieči­ vých rastlín a minerálnych prameňov. V dobe bronzovej sa začínajú používať dokonalejšie nástro­ je, ale objavujú sa aj ďalšie choroby. Príčinou mnohých chorôb bola nízka hygiena, malé domy, v mestách úzke ulice, na dedi­ nách chov domácich zvierat v bezprostrednej blízkosti bývania a iné. V stredoveku sa choroby rozšírili najmä o mor, hnisavé o— chorenia kože, lišaje, zápaly hrdla, chrípky, hnačky, úsad, prie­ trže /pruhy/, parazitárne ochorenia a poranenia rôzneho druhu. Priemerná dĺžka života bola vyššia ako v dobe kamennej, kde sa necelých 10 %' nájdených jednotlivcov dožilo 40 rokov a len asi 2 % prežilo 50 rokov. Ženy zomierali skôr ako muži. Kritické obdobie bolo v novorodeneckom a dojčenskom veku. Úmrtnosť dosa­ hovala maximum v období zrelosti, od 30 do 50 rokov. Termín "lekár" sa prvý raz použil v IX. storočí. Popri le­ károch liečili aj staré ženy. Slovania sú známi pomerne vyspe­ lou úrovňou ľudového liečiteľstva a ošetrovania chorých. Je tiež známe, že používali aj magické liečenie pomocou fetišov a amule­ tov. V XIII. storočí nastal prudký vzrast populácie, čo svedčí o priaznivom vplyve zlepšených zdravotných pomerov. V kráľov­ ských mestách sa zlepšuje postavenie mestského obyvateľstva. Pri­ vilégia sa však týkajú len šľachty a bohatých mešťanov /obchod­ níkov a remeslníkov/. Mestská chudoba a vidiecke poddanstvo tr­ pí hladom, chorobami a je najčastejšou obeťou epidémií. Zo zdravotného hľadiska boli epidémie v stredoveku najzávaž­ nejším problémom. Z histórie je známe, že v XIV. storočí padlo za obeť tak zvanému veľkému moru — čierna smrť — veľké množstvo obyvateľstva mnohých európskych krajín,nevynímajúc ani územie Slovenska. Mŕtvoly pochovávali do spoločných hrobov. Lekári a ránhojiči boli proti moru bezmocní. V stredoveku na našom území existovali tri základné typy zdravotníckych zariadení, ktoré mali charitatívne alebo aj so­ ciálne a liečebné poslanie: špitály, kláštorné nemocnice a ne­ mocnice pre malomocných.