Kronika obce Oslany rok 1925 - 1980

- 19 - jich rúk žijúce obyvateľstvo zaopatriť si ho nemôže". Neboli zried­ kavé ani protesty proti keťasoml úžerníkom a podvodom mlynárov. Buržoázne úrady, aby predišli ďalším neprístojnostiam, posilnili žandársku stanicu. V období povojnovej hospodárskej krízy sa robotníci zamestná­ vali v miestnych lesoch. Roku 1923 okrem dreva vyťažilo sa v Osla­ noch, Novákoch a Kocúranoch spolu 12 vagónov dubovej kôry, potrebnej najmä pre kožiarsky priemysel. Za šípanie /lúpanie/ 100 kg trieslo- vej kôry, vyvážanej vtedy najmä do Maďarska, sa platilo robotníkom 10,— Kčs. Pokusy o stmelenie miestnych robotníkov v politickej organi­ zácii nachádzame v Oslanoch už roku 1920. V máji slúžnovský úrad upozorňuje na agitáciu sociálnych demokratov Jelínka z Topoľčian a J. Nikodéma z Chalmovej, ktorá podg?á( slov slúžneho nadobúda po­ vážlivý ráz a hraničí s boľševizmom. Napriek tomu sa v Oslanoch nazaložila ľavica sociálnodemokratickej strany a sni v nasledujú­ cich rokoch sa nestretávame so samostatnými akciami oslianskych robotníkov. Podobne, ako z iných obcí okresu, zúčastňovali sa o— slianski robotníci na podujatiach robotníctva v Topoľčanoch. Oslian- ska organizácia sociálnodemokraticekj stuany sa utvorila až v roku 1935. Podľa dostupných prameňov celý okres v tomto období ovládla už HSÍS /Hlinková slovenská ľudová strana/, ktorá združovala asi 65 % organizovaných členov, 15 % bolo príslušníkmi národnej a roľ­ níckej strany a zvyšných 20 % sa organizovalo v sociálnodemokra­ tickej strane. Tieto politické strany si vo väčšine obcí utvorili aj miestne organizácie. Podľa archívnych dokladov usudzujeme, že rozloženie politic­ kých síl bolo v podstate ustálené. Vo voľbách do poslaneckej sne­ movne v roku 1925 v Oslanoch suverenne zvíťazila Ľudová strana. Komunisti s republikánskou stranou s rovnakým počtom hlasov delili v sa o piate a šieste miesto. V podstate ten istý počet hlasov do­ stala KS aj vo voľbách do okresného a krajinského zastupiteľstva v roku 1928. Po celé trvanie buržoáznej ČSR si udržala prvenstvo HSÍ.S. Najťažšie doľahli na miestne robotníctvo následky svetovej hospodárskej krízy. V rámci núdzových prác v rokoch 1932 - 33 na­ chádzali nezamestnaní aspoň prechodne pracovnú príležitosť pri úprave poľných ciest, vymeriavaní katastra obce a pri zriaďovaní