Kronika obce Oslany rok 1925 - 1980
videlicet: tymana aerca, 4 tubae sen clariny, 2 clarinettae, 1 fagot, duplices fides vienenses, aliae /fides/ sortis inferioris, ulto viola per Dominum Joannem Ztuparies Ecclesiae donata. Tohoročnou slávnosťou sa teda len nadväzovalo na dejiny, ktoré hovoria o starobylosti a pomernej vyspelosti oslianskej cirkevnej hudby Letecký deň v O s l a n o c h Dňa 23. augusta 1936 poriadala miestna odbočka Masrykovej leteckej ligy s oslianskym hudobným krúžkom a s miestnou organizáciou Jednoty Orla — zdarilý letecký deň na pokosených roliach pri Veľkouhereckej že lezničnej stanici. Na bohatom a pestrom programe sa zúčastnil aj univ. prof. Bohumil Nemec. Bol poriadaný banket u pána Eduarda Brunclíka /hostinec v ulici za potokom — býv. majiteľ Polony/. Po obede sa konali * lety pre občanov. Večer bola tanečná zábava v miestnostiach hostinca p. Brunclíka. Celá akcia sa skončila k úplnej spokojnosti spolkov a ob čanov. Návšteva pána prezidenta Č5R Dňa 26. septembra 1936 zažili Oslany zvláštnu radosť, keď sa pán prezident ČSR Dr. Eduard Beneš zastavil u nás pri sVojej druhej ceste po Slovensku. Hlave štátu dostalo sa v Oslanoch dôstojného privítania. V obci bolo vyvesených mnoho štátnych vlajok, na námestí bola postavená vkusná slavobrána. Hasiči, Orli, školské deti, mládež v slovenských ná rodných krojoch, zástupcovia úradov, osliansky obecný výbor a veľký po čet zhromaždených občanov srdečne pozdravil vzácneho hosťa a jeho šľa chetnú manželku. Slávnostnú reč povedal pánu prezidentovi osliansky adm. Peter Pe tic. Z nej som vybral niekoľko myšlienok. Oslany sú obcou, ktorá je brýnou do okresu Prievidza. Sú jednou z tých obcí, ktoré sa cez stáročia vyznamenávali láskou k slovenskému národu a k československej vzájomnosti. Obec spájala stsroslovenskú cy- rilometodejokú kultúru Hornej Nitry so starou slovenskou kultúrou Te kova. V našej obci sa úradovalo po slovensky už pred rokom 1570. V 0- slanoch vzniklo ústredie národnej administratívy bezpečnostnej už v ro ku 1540 pod menom "Zápis". Na oslianskej fare bol hlavný stan slovenskej revolúcie z roku 1848-49, keď Šudovít Štúr a J. M. Hurban mali tu chý- rečnč slovenskú gardu, ktorá hrdinsky bojovala a umierala pri Kostolnej /Kostolná Ves, okr. Prievidza, pri rieke Nitrica/. Vítam vás na pôde okresu Prievidza, ktorý podľa slov nášho básnika Jána Kollára je vý znamný a cenný tým, že sa v ňom narodil nezabudnuteľný Vavrinec Bene— dikty z Nedožier. Oslanci vítali svojho prezidenta slovami: "Nech žije - 32 -
Made with FlippingBook
RkJQdWJsaXNoZXIy NTQ1MzM3