Kronika obce Oslany rok 1925 - 1980

spadla. Múry sa rozpadli a škola asi 20 rokov stála ako zrúcanina. Zatiaľ sa vyučovalo na obecnom dome. Neskôr sa učilo v jednej pre­ najatej miestnosti v obci. /5U až 6. ročník/. Učiteľov plat pozostával z troch kántrov; každý žiak bol povin­ ný dať 5 šajnových grošov a jeden chlieb. K tomu v každú sobotu deti doniesli jeden grsjciar, čo sa menovalo "sabatália učiteľa”. Učiteľ bol súčasne aj organistom, za čo dostával v naturáliách takzvanú pro- vendu /sypané/, neskoršie po osem grajciarov z každého domu. Od ne­ pamäti cez zimu deti nosili do školy polienka na vykurovanie. Najstarší občania sa vedeli rozpamätať na nasledujúcich učiteľov do konca XIX. storočia: Peniaška, Remis, Pauliny, Murgaš, Brix, Bed­ nár, Rudolf Kauzal a Imrich Janovič, ktorý učil na škole 24 rokov a v roku 1900 odišiel na odpočinok. Zomrel v roku 1921. Po ňom nastú­ pil jeho syn Eduard Jenei. V rokoch 1925 až 1949 pôsobil na ľudovej škole učiteľ Ferdinand Belica. Posleuným riaditeľom národnej školy bol Pavol Vlasák /1949 až 1953/. V roku 1908 sa Rímsko-katolícka ľudová škola v Oslanoch stala obecnou, avšak už v roku 1910 bola poštátnená. Pribúdajúcim počtom žiakovjednotriedna škola vzrástla o ďalšie dve triedy a od roku 1913 mala už štyri triedy. Vyučujúcim jazykom bola maďarčina, ktorá bola zavedená už od ro­ ku 1846. Umiestnenie školy už nevahovovalo pre taký počet žiako, preto sa pomýšľalo nad prestavbou školy. Vec sa preťahovala následkom stále sa opakujúcich požiarov v obci a. slabé pochopenie vtefajšieho patróna oslianskej farnosti grófa Jána Pálffyho. Konečne v roku 1885 sa' za- počalo so stavbou školy, ktorá bola slávnostne* odovzdaná svojmu ú- čelu dňa 23. októbra 1888. Bola postavená na jedno poschodie. Mala tri učebne, jeden rodinný učiteľský byt a jednu izbu pre slobodného učiteľa. Avšak už v roku 1892, práve po ukončení školského roku dňa 30. júna okolo 15.00 hod., vypukol v obci požiar, ktorému padla za obeť aj nová škola. Potom sa dlho vyučovalo na obecnom dome. Oprava školy bola prevedená až v roku 1911, kedy bola budova zvýšená o 80 cm a bolo pristavené nové schodište. Z učiteľského rodinného bytu bo­ la zriadená nová štvrtá učebňa a vbudove bol ponechaný malý byt pre školskú obsluhu.'Funkciu školníčky vykonávala vdova Katarína Komžíko— vá až do svojej smrti v roku 1957. Poštátnením obecnej ľudovej školy zanikla v obci aj židovská ľudová škola, ktorá jestvovala asi od roku 1886. Jej žiaci prešli do spoločnej štátnej ľudovej školy. - 37 -