Kronika obce Oslany rok 1925 - 1980

- 3 - k tvorbe strusky pri výrobe železa. Na Brali sa vyskytujú endemityj sú to rastliny ako gypsomilka piesočná /Gypsophila arenaria/, ktorá má na území Slovenska malý výskyt. Na východnej strane Oslian je pohorie Vtáčnik s vrchami: Šer- tová pec 585 m, Žarnov 840 m, Hrádok 791 m, Buchlov 1055 m a Suchá hora 880 m. Najbližší vŕšok smerom na juh je Chlmok - 432 m vysoký. Podľa mapy pôdneho krytu povodie rieky Nitry a teda i Oslany s okolím majú nivné pôdy, miestami glejovité, pod ktorými sa nachá­ dzajú zväčša nekarbonátové aluviálne uloženiny. V blízkom povodí potoka Gianý je pôda naplavená, humozna pôda, v spodných vrstvách sa v nej nachádza množstvo guľatého kameňa do hĺbky cca 20 m. Šírka tohto pásma je cca 50 m. V roku 1975 robili geologický prieskum v blízkosti križovatky ciest Topoľčany - Prievidza - Žarnovica, ktorým zistili výskyt guľa­ tého kameňa v hĺbke 300 m. Priékum robili za účelom výskytu pitnej vody. Vhodné pramene pitnej vody nenašli. V blízkosti objektov mie­ stneho JRD robili podobný priekum, avšak ani tam prameň vody nenašli Na území okolia rieky Nitry a potoka Slaný rastú rastliny rieč­ nych nív. Zo stromov sú to hlavne vŕby a jelše, počet ktorých sa re­ guláciou značne znížil. Vo vyšších horských polohách rastú duby a buky, miestami sa vyskytuje hrab,klen, svib a lieska. Na náhornej plošine východne od Oslian je agátový a borovicový háj. Z ihličnín je zadtúpená jedľa, borovica, smreka zo zákrskov borievka - juniperus. Ojedinele sa vy­ skytuje breza a lipa. Severnú hranicu flóry tvorí; dvojradovec neskorý, jasenec biely, miečnik Segurierov, Lipnica bádenská, gypsomilka zväzková piesočná a pýštek kručinkolistý. Na doiomitových svahoch vrchu Bralie, kde sa dolomit rozpadá miestami na drobný piesok /múčku/j prírodovedci zaznamenali výskyt rastlín; kavil Ivanov, kavil streomorský, kavil vláskovitý, režušník skalný, hadimor rakúsky, sinokvet mäkký, zvonček sibírsky, astra zlatovlasá, devätorka rozprestretá a iné. Vyskytujú sa ja predalpin— ké druhy, ako je; púpavec sivý, hrdobárka horská, podkovka chochlatá a dealpinská ostrevka vápnomilná. Geológ Dionýz Štúr /1827 - 1893/ v neveľkej práci "Geologicko- geografic'ká osnova plolohopisu Slovenska" /1862/ opísal horopis a vodopis Slovenska. Robil výskumy v povodí rieky Nitry, Váhu a Hrona. Neskôr na jeho práce nadviazal Ján Hromádka. V Štúrových prácach