Kronika obce Oslany rok 1925 - 1980

A hrad ten dodnes stojí, 35 rokov rovina je jeho sestrou. Neznámy trubadúr z jeho múrov hlása, že len v jednote a pracovitosti je krása iudu, ktorý večne žiť sa strojí. Denne tu počuť úder kladív o kopytá, denne tu problém vystriedava ďalší, denne sa ktosi budúcnosti pýt.a, ktorý rok aký osud vzal si v záujme všetkých, k dobru kolektívu, kto padne a kto s vavrínom sa vztýči pod oblohu nebosivú, aby vyzdvihol dar spoločný a družný. Oblaky tiahnu, haly dunia prácou- dnes sa už nestavia hrad na návrší- z rúk zručnosť, zo strojov zas elektrina srší, novovekí zbrojnoši tu chlieb si dobýjajú bez zbraní, len ostrím umu, ako velí predpis a zákon zmluvy. Hrad ten je slnkom pozlátený zo štyroch strán, nad vstupnou bránou meno: PQNITRAN. Z hradieb mu vidno do ďaleka, do živých sŕdc i do snov domácností, do túžob, ktoré prýštia ako fontány z dychtivých očí mužov a žien postaviť spoločne pevné mosty do lepšej, radostnej budúcnosti. Nie je to chyméra, je v tom kus nadšenia, v ktorom i skaly sa na pecne premenia a mocný slabučkému podá ruku. Svetlá sú zažaté, nemali by sme sa podtknúť. Dlaii v dlani, hlava pri hlave pritúlia k celku i jahniatko túlavé a čo jedincovi v rukách zvädne všetci to spolu vzkriesia snadne! oooooooo - 68 - oooooooo