Kronika obce Oslany rok 1925 - 1980

O rozsahu remeselnej výroby svedčia aj ďalšie údaje. Roku 1746 sa zaoberalo remeslom 55 z 59 želiarskych rodín a 65 z 84 sedlia­ ckych hospodárstiev ako vedľajšou činnosťou. Roku 1763 bolo zame­ stnaných u majstrov v meste 34 tovarišov. Remeselníci v Oslanoch usmerňovali remeselnú výrobu na celom okolí, hoci pritom neboli strediskom nákupu. Roku 1720 sa odhadoval príjem z remeselnej výroby na 235 zlatých, ale už v roku 1726 až 1112 zlatých. Rozvrstvenie remeselníkov v mestečku bolo pozoruhodné a pre slovenské pomery nie dosť typické. Takmer 70 % všetkých remeselní­ kov zahŕňali tri najvýznamnejšie remeslá, kým ostatné remeslá nemali často ani päť predstaviteľov. Zo súpisových materiálov vyplýva, že tromi najvýznamnejšími remeslami v rokoch 1715 až 1736 boli súken­ níci, čižmári a ševci. Stredne početne, ale najmä pravidelne boli zastúpení klobučníci, remenári, sitári, kožušníci, kováči, mlynári a krajčíri. Pravidelne, ale v menšom počte /do troch/ sa spomínajú gombičkári, debnári, hrnčiari a povrazníci. Nepravidelne a v malom množstve /I —2/ sa uvádzajú mäsiari, pekári, zámočníci, medikováči, sládkovia a napokon deväť tehliarov r. 1736 a traja r. 1746. Súken­ níci, čižmári a ševci nesporne vyrábali pre širší trh, najmä pre blízke banské mestá a pre severovýchodnú časť susednej Nitrianskej stolice. Súkenníci používali pri svojej práci valchy, v ktorých za pomoci ťažkých kladív, poháňaných vodným kolesom, upravovali súkno* V roku 1715 bola v Oslanoch jedna valcha, roku 1726 už štyri, z kto­ rých jedna patrila súkenníckemu cechu, ostatné tri rozličným skupi­ nám súkenníckych majstrov. Okreme rozvetveného súkenníctva boli Osla— ny centrom sitárstva. Od r. 1736 b.oli tu stále 3 dielne, hoci v oveľa väčších mestách bývali nanajvýš 1 - 3 dielne. Oslianske stredisko ovládalo aj sitársku výrobu na okolí, ba dokonca v okolitých dedinách bolo viacej výrobcov, ako v samotnom mestečku. Títo však organizačne podliehali oslianskemu sitárskemu cechu. Za feudalizmu sa remeselná výroba rozvíjala na pôde cechov, kto­ ré boli ochrannými organizáciami remeselníkov najmä v mestách. V Osla noch bom najstarším cechom mäsiarsky, ktorý mal svoje privilégia už spred r. 1652. /Bol to spoločný cech pre Oslany, Nové Zámky a Komja- tice/. Ševcovský cech mal privilégiá z roku 1671, súkennícky z roku 1686 a čižmársky z roku 1682, pričom sa v privilégiách výslovne uvá­ dza, že v meste aj na okolí sú ďalší majstri, čo zrejme malo zdô­ razniť organizačný význam cechov. Ostatné oslianske cechy získali svoje privilégiá až v XVTII* storočí. Zachovali sa rtikuly remenár— skeho, kožušníckeho a sitárskeho cechu. Všetky oslianske cechy mali - 15 -