Kronika obce Oslany rok 1925 - 1980

svo.je privilégiá potvrdené od kráľa*. Okrem uvedených remesiel mali Oslany právo variť pivo,v XVIII. storočí bol v nich aj pivovar. Z tohto obdobia sa zachovala až doteraz /1978/ kamenná klembová pivnica, ktorej majiteľom je prisťahovalecHudec /pôvodný majiteľ bol Chalmoviansky - spoločný dvor; Žiak, Totovský, Grebičay, Dobi- šová/. Oslany boli v severozápadnom Tekove strediskom obchodu. Jarmoky povolené trhovým privilégiom z roku lb87 mali iste staršiu tradíciu a privilégium bolo iba kodifikáciou jestvujúceho stavu. Jarmoky sa stali čoskoro veľmi známe svojím bohatým výberom. Konali sa na Kvetnú nedeľu po Filipovi a Jakubovi /po 1. máji/, v nedeľu po Šte­ fanovi kráľovi /20. augusta/ a v nedeľu po Mikulášovi /6.decembra/. 0 rozsahu a dobrej povesti trhov svedčí skutočnosť, že sa tu naku­ povalo napríklad obilie pre Oravu. Okrem remeselníkov, ktorí si sa­ mi organizovali predaj svojich výrobkov, žili v Oslanoch roku 1736 štyria obchodníci s obilím a jeden kupec s drevom, roku 1746 už len dvaja obchodníci. Oslany sa stali strediskom obvodu i v rámci Tekovskej stolice. Boli sídlom slúžnovského okresu, až do Jozefínskej doby sa ich úlo­ ha v podstate nemenila. Jozefínska územnosprávna reforma gg v de­ väťdesiatych rokoch XVIII. storočia vytvorila v rámci Tekovskej župy tzv. Horný obvod, ktorý sa delil na Hronský dištrikt a Qslian- sky trakt. Od roku 1803 sa však opäť stali Oslany sídlom rovnocenného slúžnovského okresu v približne rovnakom rozsahu ako predtým. Ďalšiu zmenu zaznamenalo postavenie Oslian v čase tzv. "dru— hého provizória" v roku 1851 — 60, kedy celá oblasť pripadla do novoutvorenej Dolnonitrianskej župy. V tom čase sídlil v Oslanoch aj Okresný súd. /1853 - 54 /. Po skončení Bachovej éry sa opäť územ­ nosprávna situácia normalizovala a osliansky okres sa vrátil do Te­ kovskej stolice, v ktorej ostal až do zániku župného zriadenia v roku 1922. S civilnou organizáciou úzko súvisela aj organiácia cirkevná, ktorá dokonca ovplynila zaradenie oslianskej oblasti do Tekovskej župy. Oslany boli sídlom vicearchidiakonátu /nazývaného tiež dištrikt v rámci Tekovského archidiakonátu Ostrihomskej arcidecézy. Tento diščikt sa územne presne kryje s oslianskym slúžnovským okresom. V roku 1561 pri vizitácii tekovského archidiakonátu sa v oslianskom dištrikte spomínajú fary Kamenec, Veľké Pole, Veľké Uherce, Brodzany a Oslany. Samotný kostol v Oslanoch, ktorý bol zasvätený Sv. Štefa­ novi kráľovi, opisujú vizitátori ako dobre zaopatrený liturgickými - 16 -