Kronika obce Oslany rok 1925 - 1980

potrebami. Kostol mal 6 pekná vyzdobených oltárov, bohato zlatenú monštranciu, 4 kalichy, 2 omšové rúcha a 4 veľké kríže. Farár, ktorý v tom čase zomrel, odkázal na smrteľnej posteli oslianskej fare 35 zlatých, ale tie si vynútil zemepán Jozef Ghyczy a obrátil ich na svoj úžitok. V čase vizitácie bol farárom istý Ambróz, vysvätený v Bratislave pätikostolským biskupom Jurajom. Bol ženatý a nosil bradu. Nemal peňazí. Podával prijímanie pod obojím spôsobom. Medzi ľudom bol obľúbený. Bol to typický obraz cirkvi v čaae refomrnácie. Zaujímavé je najmä to, že aj v tomto búrlivom období existoval o- sliansky dištrikt vo svojej historickej podobe* Po zriadení banskobystrickej diecézy sa osliansky dištrikt spolu s časťou tekovského archidiakonátu dostal do novej diecézy. V roku 1842 jestvovala pri fare škola, do ktorej chodilo 86 žiakov. Ako pastoračný jazyk sa uvádza slovenčina. Patronátne právo mal gróf František Pálffy - senior. So zasvätením kostola súvisí aj znak mestečka, na ktorom je kruhopis: SANCTUS STEP. OPPIDUM OSLAN. Prvý gotický kostol pochádza spred r. 1332. Na jeho základoch postavili roku 1495 neskorogotický kostol, stojaci až dodnes /197S/ v podobe, do ktorej ho upravil roku 1756 Mikuláš Bomaniczký. Z ostatných architektonických pamiatok si zasluhujú pozornosť barokové meštianske domy z XVIII. storočia so secesnými fasádami. Začiatok X I X ,storočia poznačilo sociálne vrenie, ako predzvesť spoločenských zmien v polovici storočia. V Oslanoch našli tieto po­ mery výraz napríkla v urbárskom spore mestečka s panstvom roku 1814. V druhej polovici XIX. storočia po zrušení poddanstva hospodá­ rilo v Oslanoch 317 sedliakov na 4364 k. j. /k. j. - katastrálne jutro bolo asi 57,5 ára/ pôdy. Podľa druhu pôdy najväčší diel chotá­ ra pripadol na lesy /2241 k. j./, zvyšok na oráčiny /1261 k. j./, pasienky, lúky a záhrady. Z ovocných stromov pestovali najviac sli­ viek /3768 stromov/, hrušiek /1543/ a jabloní /1351/• Sedliaci chovali 783 ks rožného staku, 67 koní, 486 ošípaných, 104 oviec, 2750 ks hydiny a 32 včelstiev. Sčítanie ľudu z roku 1900 udáva 1581 obyvateľov, z čoho bolo 747 živiteľov rodín, z toho nadpolovičná väčšina - 436 - v poľno­ hospodárstve, čo udávalo aj poľnohospodársky charakter mestečka v tom to období. V remeselnej výrobe bolo činných 161 obyvateľov, v obchode a peňažníctve 26, vo verejných službách 21, v komunikáciách 9 a pri ozbrojených zložkách 4. Sluhov bolo 50 a nádenníkov 24* Z remesel­ níckych dielní, ktorých bolo 121 /najviac do 5 zamestnancov/ bolo - 17 -